V sobotu sa konal historicky prvý Folkkoncert v Babylone. Organizátori už teraz dúfajú, že sa im aj u nás podarilo odštartovať tradíciu folkových koncertov. Pojem folk je až príliš nadrozmerný. Ako definícia sobotnej koncertnej ponuky sa skôr ponúkajú slová country či trampská hudba. Tie s folkom a pesničkárstvom až tak veľa spoločného nemajú...

...Z kapiel bodovala Hrdza
Krátko po osemnástej prišla na pódium trojica Šiesty (ne)zmysel, ktorá ponúkla približne trištvrtehodinový blok svojich (dievčenských) pesničiek. Zostavu tvoria Lýdia Novotná (gitara, spev, texty), Kaja Komarová (vokály, flauta, perkusie) a Matej Krivánek (basgitara). Najviac zaujala pieseň s historickým a netradične realistickým námetom: o kňazovi, ktorý znásilnil ženu vo vysvätenom kostole, a nakoniec ju vyhlásil za čarodejnicu. Šiesty (ne)zmysel hrali aj veselo, publiku sa páčila napríklad pesnička Mimozemšťania, ktorá za svoju „chytľavosť“ vďačila osvedčenému stredaniu slohy a refrénu.

Ako druhá hrala prešovská pätica Hrdza, ktorá mohla byť pokojne hviezdou a hlavným ťahákom celého programu. Z ich hudby sa do celej sály dostala spontánnosť a radosť. Akustická gitara (Slavo Gibarti), husle (Tóno Potočňák), bagitara (Robo Hatala), perkusie (Lukáš Maťufka), energický spev s výdatnými tanečnými kreáciami (Veronika Rabadová) a viachlasy všetkých ukázali farebnosť a jasnosť nielen ľudovej, ale aj vlastnej hudby. Hrdza tak predstavila piesne z debutového albumu Muzička, ktorý si sama vydala v roku 2002. Bohužiaľ, hrala tiež iba necelú hodinu, pretože najväčší priestor mal zostať hlavnému ťaháku, Žalmanovi a spol. Hrdza by však rozhodne nenudila ani ďalšími piesňami, minimálne takými dobrými ako zhudobnená ľudovka spievaná v šarišskom nárečí alebo pesnička v neznámom jazyku, ktorou pripomínali fínsku partiu Värttinä. Invenčnosť a radosť svietila aj v pohybovaní na pódiu či v samotnom hraní. To niekoľkokrát prerástlo do pomysleného psychedelického etno-metalu, ktorý bol výborný. Hrdza teda bodovala suverénne a najviac!

Nasledovala československá country zostava Nový Rownák a okolo deviatej spomínaný Pavel Žalman Lohonka, ktorý si potrpel na dobrý zvuk a nielen počas ladenia, ale aj počas koncertu usmerňoval zvukárov, aby jeho gitara „znela akusticky a nie rockovo“ alebo aby jeho spev nebol „basovo zahuhlaný, ale čistý“ . Spolu s ansámblom (Jindřiška Petráková-Brožová, Honza Brož a Petr Novotný) ponúkli staré pesničky, na ktoré sa niekoľkokrát chytilo aj publikum, ktoré spievalo či tlieskalo. Na rad prišli aj novinky z albumu, ktorý vyjde budúci týždeň a ktorý dostal zvláštne meno – Nápis na štítu domu. Rovnaký názov nesie aj pieseň, ktorá je Žalmanovým rozšírením skutočných veršov napísaných na stene domu „Bože, žehnej domu tomu, vystavěl jsem, nevím komu, Bůh je toho všeho pánem, já jsem jeho hospodářem.“
Žalman a spol. dostali najväčší priestor, spolu s prídavkami hrali bezmála dve hodiny, čo napriek úspechu starých piesní stojí za zamyslenie...

...Uvidíme, či sa podobného, skôr country-trampského ako folkového koncertu dočkáme aj nabudúce. A či to bude v rovnakých priestoroch alebo niekde v prírode pri ohni.

* úryvok z reportáže, uverejnenej na portáli www.folk.sk.