Spievanie na Lúkach
Štvrtok, 15 Február 2007 22:36

Folkové duo Žamboši na koncerte v Bratislave

Radiar, www.folk.sk: Takmer som prehral stávku. Išlo o to, že som si bol istý, že na sobotňajší koncert (10.3.2007) Števa Šantu a Žambochov príde viac ľudí ako zvyčajne, teda viac ako 50. Dokonca som si to poistil tým, že som osobne upozornil niekoľko mojich známych, aby si nenechali újsť príležitosť na kvalitnú hudbu. Zrejme u mnohých zase prevládlo pohodlie gauča pred televízorom nad páchaním kultúry v Petržalke. Celú sobotu som sa tešil na večer. Števa Šantu poznám už nejaký ten mesiac a aj Žambochov som mal česť vidieť naživo, čiže som vedel, že sa je na čo tešiť. Vzal som so sebou ešte jednu folkovú fanúšičku a vybrali sme na druhý koniec mesta, kam v poslednej dobe zavítam pravidelne minimálne raz za mesiac. Prišli sme v predstihu a zažili sme aj časť zvukovej skúšky. Návštevnosť nakoniec nebola bohvieako vysoká, no tí čo došli určite neoľutovali.

 

Koncert otvorila svojim moderátorským „takmer debutom“ organizátorka týchto večerov Kamila Trávničková. Prítomnému publiku predstavila účinkujúcich, povedala pár slov o blížiacich sa akciách, všetkých pekne privítala a na konci príhovoru pozvala na pódium popradského pesničkára Števa Šantu, ktorý jej pozvanie neodmietol. Na pódium nastúpil skromne, publiku pripomenul, že keď hral v BA naposledy, tak tam bolo oveľa menej ľudí a že v návštevnosti svojich bratislavských koncertov vidí stúpajúci trend. V prvej piesni, tuším to bola Vo vani sa chvíľu rozohrával, no na jej konci to už bolo ono. Prekvapil ma druhou piesňou. Števovu tvorbu trochu poznám, no túto pieseň som doposiaľ nepočul. Bolo to blues, ktoré v minulosti zvykol hrávať so svojim niekdajším spoluhráčom Tomášom Blažom. Takéto pohladenie môjho hudobného „ja“ mi na začiatku padlo veľmi dobre. V priebehu koncertu vytiahol z rukáva ešte tri veľmi počúvateľné piesne, ktoré som dovtedy nepočul a všetky som mu zhltol na prvý krát. Števo je zrelý pesničkár s vyprofilovaným názorom, slušne využívajúci rozsah, paletu tónov a rytmy, ktoré jeho gitara ponúka. Jeho textárske schopnosti vysoko prevyšujú drvivú väčšinu súčasných slovenských textárov a mnohí (vrátane mňa samého) by sa mohli od Števa veľa naučiť. Stefe hral dohromady asi hodinu a dokázal udržať publikum v napätí a očakávaní toho, čo ešte môže prísť. ...a prichádzalo toho veľa do každého zákutia koncertnej sály. Netrvalo dlho, hádam ani nie 10 minút a jeden pesničkár s gitarou dokázal všetkých prítomných presvedčiť, že peniaze vynaložené na vstupenku neboli márnou investíciou. Publikum po každej z piesne tlieskalo a tlieskalo a po poslednej mu takmer ani nedovolili vzdialiť sa z pódia, lebo si žiadali povinný prídavok. Nakoniec sme sa dočkali troch prídavkov. Škoda, že Števo nemal som sebou žiadne CDčka na predaj, určite by sa minuli. Snáď sa mu do budúceho koncertu podarí nahrať album, niečo sa už v tejto súvislosti šušká :-)

 

Po krátkej prestávke sa na pódiu objavili hostia zo Vsetína Žamboši, teda Honza Žamboch a Stanislava Brahová. Tých som prvýkrát naživo videl v jeseni na skalickej Folkscéne. Už tam na mňa urobili veľmi dobrý dojem. Tešil som sa na ich koncert, keďže mám lepšie skúsenosti z klubových vystúpení. V ich prípade sa teda dalo očakávať veľa. Honza Žamboch je sympatický tridsiatnik, ktorý sa venuje svojej gitare denne. To sa samozrejme musí nevyhnutne prejaviť aj na jeho hre. Hrá výborne. Jeho piesne si asi ťažko vypočujete pri táboráku, lebo sú vyzdobené rôznymi nie práve najjednoduchšími vyhrávkami a nepravidelnými rytmami. Nech to však znie akokoľvek zložito pri mojom opise, spod Honzových prstov vychádzali tóny a rytmy úplne ľahúčko, dokonca až tak, že by si nezainteresovaný poslucháč mohol myslieť, že to nič nie je takto hrať. Verte mi, pár fráz som vyskúšal okopírovať a keď som si takmer vykĺbil malíček, v duchu som si zopakoval názov ich CD „To se to hraje“. Textársky sa Žamboši nevyhýbajú žiadnej zo všedných tém ako napríklad v piesni Plísnička vzdal hold pliesni, ktorá sa stala ich rodinným miláčikom, alebo v piesni O znakoplavkách a tak... rozobral život chrbtoplávky žltkastej, ktorá si žije svoj život odzadu. Vo všeobecnosti však spievajú o vzťahoch, múzach, situáciach z bežného života, no vždy to vedia podať zaujímavo a poslucháč sa pri nich nemá šancu nudiť.

 

V sobotu sa na Lúkach spievalo tak, že na to budú všetci prítomní vrátane mňa ešte dlho spomínať. Ak by ste sa po týchto pár slovách predsa len rozhodli, že by ste ich chceli vidieť a počuť naživo, budete mať na to príležitosť na niektorom z letných festivalov.

 

Radiar