Švédsko-americké pesničkárske trio na Slovensku |
Štvrtok, 18 Október 2007 16:38 | |||
Gustav Haggren, pesničkár a líder švédskej skupiny Gustav & The Seasick Sailors, sa na Nový rok 2003, po mimoriadne búrlivej oslave stavil so svojim kamarátom Martinom, že sa štvrť roka nedotkne alkoholu. V hre bola možnosť zdarma nahrať zopár pesničiek v štúdiu, ktoré Martin vlastnil. A tak sa o tri mesiace, počas ktorých pil Gustav v krčmách len vodu alebo kávu, začína nahrávanie jeho prvých akustických piesní. O ďalších šesť mesiacov vychádza demonahrávka Vagabond's Polka. Zhruba o tri roky neskôr stretáva pri nahrávaní albumu Sirkus Helenu Arlock s ktorou majú spoločné dve veci. Tou prvou, menej príjemnou, je fyzický handicap. Gustav sa narodil bez pravej ruky, ale špeciálne zhotovená náhrada mu umožňuje hrať na gitare. Helena trpí tzv. Ehlers-Danlos syndrómom. Ide o úbytok pevnosti mnohých telesných štruktúr a tkanív následkom čoho sú kĺby omnoho flexibilnejšie. Toto je príčinou bolesti a to zvlášť vtedy, keď hrá na violončelo. Tou druhou spoločnou vecou, omnoho príjemnejšou, je ich hudobný potenciál a to, ako sa krásne dopĺňajú. Zatiaľčo Gustav je neuhladený Waitsovský typ, Helena je ženskejšia (teda jemnejšia) a prirovnal by som ju skôr k Björk alebo Beth Gibbons (Portishead). Okrem svojho sláčikového nástroja zvláda aj klavír - podobne ako tretí člen projektu, američan Christian Cuff.
K ich spoločnej nahrávke som sa dostal vďaka už spomínanej agentúre Camille. Keďže ide len o audiosúbory bez akéhokoľvek sprievodného materiálu, neviem celkom spoľahlivo rozlíšiť autorský podiel jednotlivých členov. Na prvé počutie je ale zrejmé, že v projekte Indienational ide o tri zaujímavé osobnosti, pričom to najzaujímavejšie vzniká práve v miestach kde sa ich hudobné vyjadrovacie prostriedky prelínajú. Sú to miesta prevažne akustické, kde Gustav prispieva už spomínanou dravosťou, ktorá je podporená aj relatívnou jednoduchosťou jeho piesní. Oproti nemu stoja Helena a Christian, obaja s krásne zafarbeným, jemne zadymeným hlasom a zmyslom pre neškodnú dávku melanchólie. Helene sa na spoločnú nahrávku podarilo "prepašovať" aj trošku elektroniky, čím jej dodala ešte ďalší, nádherný rozmer. Keď začne v predposlednej piesni spievať "I'm scared..." akoby som počul onú Beth Gibbons z Portishead, čím nechcem povedať nič menej len to, že je proste úžasná.
Pri písaní tohto článku som si s nostalgiou spomenul na to, ako sme spolu s kamarátmi - pesničkármi Jankou Kúdelovou a Radiarom párkrát na pódium vystúpili spoločne. Boli to krásne chvíle vzájomného si hľadania miest v našich pesničkách tak, aby sme im neublížili. Triu Indienational sa to, podľa nahrávky, darí vynikajúco a ak si nájdem čas, určite si ich pôjdem vypočuť na niektorý z ich londýnskych koncertov. Vám, ktorí to máte bližšie do Bratislavy, veľmi odporúčam ten petržalský - 1. decembra v Kultúrnom dome Lúky.
Súvisiace odkazy:
|