Radiar, www.folk.sk: Nie je tomu tak dávno, čo sme naposledy informovali o organizátorskej činnosti agentúry Camille. Táto sa podujala na organizovanie folkovo-bluegrassových koncertov v Bratislave. Niekoľkomesačné úsilie a hlavne poctivá mravčia práca priniesli už aj prvé ovocie v podobe koncertu skupín Nový rownák a Kamelot, ktorý sa odohral vo štvrtok 13.októbra 2005 od 19:00 v petržalskom DK Zrkadlový háj.

Koncert sa začal takmer na minútu presne a nezačal ho nik iný, ako malý Dominik (externý cca 4ročný člen Nového Rownáku). Tento si nastavil svoju malú gitaru, pripravil svoj mikrofón a keď bolo všetko hotové, tak mohol prísť aj zvyšok jeho doprovodnej kapely. Viktor Půček sa chopil svojej Takaminy a začali pekne zostra Válkou s Venuší. Je to pieseň, ktorá má peknú harmóniu v refréne a je položená na rockovom základe. V rockovom aranžmáne sa našiel gitarista Tomáš Peško a naznačil, že gitara zaberá podstatnú časť jeho voľného času. Bola to však prvá pieseň a tak sa stalo, že ho spočiatku bolo počuť tichšie, než by sa na takú pieseň hodilo. Podobne sa v jednej z prvých piesní podarilo pantomimicky spievať vokály aj Andrejovi Jerigovi. Zvukár si zrejme nevšimol, že „už je načase vytiahnúť príslušný čudlík“ a tak dal obecenstvu v prvých radoch aspoň možnosť prezrieť si Andrejov chrup ?. Mimochodom, Andrej hral na basovej gitare a celkom mu to išlo. Nesmiem zabudnúť ani na Ericha Siegla, ktorý občas udrie na nejaký bubienok. Väčšina vystúpenia Nového rownáku sa niesla v strednom tempe a bolo vidieť, že prítomné obecenstvo túto kapelu už pozná a berie ju.

Kamelot bol hlavnou hviezdou večera. Partia okolo Romana Horkého nastúpila na pódium zhruba 10 minút po prídavku Nového Rownáku. Kamelot sa počas dlhých rokov stal osvedčenou značkou, ktorá dokáže prilákať publikum do koncertných sál. Tentokrát som tiež očakával, že koncert bude úplne vypredaný. Nestalo sa.Kamelot aj napriek tomu, že už niekoľkokrát dokázal vypredať MsKS na Vajnorskej, hral len pre asi stovku prítomných, čo je vzhľadom na veľkosť Bratislavy dosť málo. Nič to však nemení na tom, že koncert bol dobrý. Mňa osobne potešili najviac piesne, počas ktorých Roman hral na svojej bielej „lubovke“ značky Yamaha. Boli to prevažne zádumčivejšie piesne s jazzovým nádychom a také sa mi páčia. Nostalgické pocity som mal aj pri počúvaní starých dobrých Cikánov, či Zachraňte kone. Naopak, musel som sa uškrnúť pri piesni Kanada, ktorej text mi pripomínal nesmelé pokusy začínajúceho pesničkára, ktorý sa rozhodol silou-mocou otextovať a zhudobniť svoj pobyt v tejto zaujímavej krajine. Ďalšia pieseň, ktorá bola pre mňa miernym sklamaním je Island. Poňali ju vskutku netradične. K Islandu si viem predstaviť rôzne severské aranžmány, ale regge? To asi nebola najšťastnejšia voľba. Musím však uznať, že na túto pesničku už publikum reagovalo spontánnejšie (hádam vďaka tomu rytmu).

Čo dodať na záver? Kamelot dodal dva prídavky a jedným z nich bola pieseň Honolulu. Ale nie o tom som chcel. S trochu prižmúrenými očami sa dá povedať, že koncert sa vydaril. Ľudia prišli a aj keď ich nebolo toľko, koľko sa očakávalo, dokázali vytvoriť pre umelcov dobrú koncertnú atmosféru. Nebyť stoličiek, na ktorých museli všetci poslušne sedieť, som si istý, že by sa aj tancovalo. Ja som rád, že som tam bol a že som to zažil.

Radiar

Komentáre k článku nájdete na: http://www.folk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=905&Itemid=40