| DK LÚKY hostil objavy súčasného folku – českú pesničkárku Martinu Trchovú a slovenské folkové duo Oli&Lu |
| Nedeľa, 22 Október 2006 22:22 | |||
|
Koncert, ktorý sa odohral v sobotu 18.11. v petržalskom Dome Kultúry Lúky určite potešil skupinku folkových fanúšikov. Tých sa v útulnej a komornej malej sále s barovým sedením pri sviečkach, zišlo v tento večer približne päťdesiat a určite cestu, ktorú sem merali, neoľutovali. Samozrejme by bolo aj pre mňa príjemnejšie, keby o tejto udalosti napísal niekto iný, ako jeho organizátor, ale nerada by som ju nechala bez povšimnutia (na to to bol príliš silný zážitok) a tak som sa rozhodla, že sa pokúsim, Vám tento koncert a jeho atmosféru priblížiť sama. Samozrejme ocením v komentároch k článku aj Vaše dojmy, teda dojmy tých, ktorí prišli a dali tak tomuto koncertu prednosť pred inými bratislavskými akciami sobotného večera.
|
Koncert mal začať vystúpením dua Oli&Lu, o 19.hodine. Vtedy sa už malá sála pomaličky napĺňala a v zákulisí sa chystali Oliver Sinay a Lucia Ružbarská-Pupalová na svoj druhý bratislavský koncert (prvý absolvovali v auguste na Rača Country Feste). Pravdepodobne Vám túto dvojicu nemusím predstavovať, ale predsa len, pre prípad že ich ešte nepoznáte, jedná sa o podľa mňa objav slovenskej folkovej scény tohtoročnej sezóny (to som koniec koncov tiež prezentovala na plagátoch k tejto akcii). Lu, alias Luciu alebo Lujzu mnohí poznáte z košickej country skupiny MONTANA, v ktorej donedávna účinkovala ako speváčka ale tiež hudobníčka a autorka skladieb. Približne pred rokom sa ale dala „dokopy“ so svojím priateľom spred desiatich rokov, Oliverom alias Olim, s ktorým si natoľko hudobne aj názorovo začala rozumieť, že sa rozhodli vytvoriť folkovú dvojicu a spoločne skladať a prezentovať vlastné skladby. Oliho a Lu som spoznala osobne na výberovom regionálnom kole v bratislavskom PKO, na jar tohto roku, kde sa ako duo s pár piesňami prezentovali pred organizátormi viacerých slovenských festivalov (sú teda dôkazom, že tieto „kolá“ niekedy majú niečo do seba:). Už vtedy ma zaujali svojou netradičnou tvorbou a tiež Luciiným spevom a celkovou atmosférou, ktorá vznikla pri ich vystúpení. Od vtedy ubehlo vyše pol roka, pomaly desiatky úspešných účinkovaní na rôznych aj českých festivaloch a akciách, a konečne som mala možnosť, moje obľúbené folkové duo privítať v rámci mojich dvojkoncertov aj v Bratislave. Sama som sa na to tešila, nehovoriac ešte o druhom účinkujúcom o ktorom, resp. ktorej, budem písať neskôr. Nesklamali ma. Príjemné melódie, jedinečný spev Lu, silné texty... Hneď prvá pieseň opisovala práve vzťah Oliho a Lu spred 10tich rokov, keď „sme mali sladkých sedemnásť“. Zazneli tiež moje obľúbené skladby ako „Znak II“, „Stratená viera“, či vraj feministická hymna „Zavri a vypadni“, ktoré môžete (s)poznať aj vy z internetového hudobného archívu www.countryhitparada.sk, kde sa mimochodom práve pieseň „Skúsme nájsť“ niekoľko kôl držala na vrchole rebríčka. Napriek tomu, že Oli nemá so živými vystúpeniami až také bohaté skúsenosti ako Lu, teší ma, že sa jeho prejav zlepšuje každým vystúpením. Odspieval napríklad nádherné skladby ako „Zastavme život červenou“, „Ďakujem“ a na moje prekvapenie aj úplne novú, len týždeň starú pieseň o nebezpečenstve náhle splnených snov. Nechýbala ani titulná skladba dema Oli&Lu “Srdce je len sval”. Skladby a hlasy Oliho a Lu sa príjemne prelínali a dopĺňali, a prenášali divákov do rôznych životných situácií a pocitov, v ktorých sa každý raz ocitol alebo sa môže ocitnúť. Mierny rozruch, najmä pred divákmi pod 15 rokov (alebo ich rodičmi) spôsobil názov krásnej milostnej skladby, „Klitoris“, ktorý Oli&Lu často nahrádzajú prijateľnejším „Ružovým polmesiacom“. Z kategórie chilli, ako sami pieseň na pódiu uviedli, sme mali možnosť počuť Oliho výpoveď „Slepý a hluchý“, s príchuťou škorice zase odznela skladba „List“, tiež v podaní Oliho. Spestrením recitálu autorských piesní bola interpretácia jedinej prevzatej skladby, „She’s the one“ od Shanii Twain, v ktorej sa opäť zaskvela Lu so svojím výnimočným spevom. Oficiálna časť koncertu bola ukončená spomínaným, dá sa povedať už folkovým hitom, skladbou „Skúsme nájsť“. To však ešte nebol koniec. Prekvapením bola úplne posledná skladba, s názvom „Chlapci neplačú“. Napísal ju Oli v češtine ako spomienku na českého kamaráta z leteckej vojenskej školy. Pojednáva o vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi v súčasnosti (po 17. novembri celkom aktuálne) a o tom „ako nám bolo kedysi spolu dobre“. Na tomto pódiu ju ale nespieval Oli, ale Lu spolu s hosťkou, Martinkou Trchovou, ktorá nádherne odspievala túto pieseň, dá sa povedať bez prípravy. Bolo to ozaj veľmi milé a tiež tak trochu zimomriavkové (v tom najlepšom zmysle slova) oživenie a zároveň ochutnávka jedinečného spevu Martiny Trchovej, ktorej koncert mal nasledovať. 
Do Bratislavy pricestovala Martina Trchová spolu so svojou spoluhráčkou, flautistkou a vokalistkou, Karolínou Skalníkovou a s výborným gitaristom, pesničkárom a ako sa ukázalo aj rozprávačom, Janom Matějom Rakom. V tejto zostave v poslednom období najčastejšie vystupujú hoci na niektorých akciách Martinu sprevádza celá kapela. Martina Trchová je rovnako považovaná za objav súčasného folku, pre zmenu v Čechách, kde je ale aj konkurencia o dosť početnejšia ako u nás. V Čechách slávi úspechy už od detských čias, zlomový sa pre ňu však stal rok 2004, kedy ako duo s Karolínou zvíťazila na mnohých súťažiach, vrátane najprestížnejších festivalov Porta a Zahrada. Na našej scéne je však nováčikom. Hrala už síce na Slovensku na festivaloch v Kremnici a v Piešťanoch, ale určite by si zaslúžila viac pozornosti, ako sa jej u nás venuje. Jej tvorbu mnohí prirovnávajú k hviezdam českého folku, ako sú Zuzana Navarová či Radúza. Má však osobité texty a prejav a zachováva si tak svoju vlastnú jedinečnosť. V roku 2005 vyšlo u Indies Records jej debutové CD, s názvom „Čertsvě natřeno“, na ktorom spolupracovali aj Zdeněk Vřešťál a Vít Sázavský zo skupiny Neřež a tak je z neho cítiť aj atmosféru známu z piesní starého Nerezu a Zuzany Navarovej. Tá atmosféra sa osemnásteho novembra preniesla aj do nášho bratislavského kultúrneho domu a ja som naozaj veľmi rada že som mohla byť jej súčasťou. Som si istá že aj keby odohrala Martina tento bratislavský koncert sama s gitarou, bol by to nezabudnuteľný zážitok. Ten bol ale ešte viac umocnený tým, že ju doprevádzali ďalší skvelí muzikanti. Karolína Skalníková skvele sekunduje v spoločných dvojhlasoch (najviac vynikol možno v skladbe „A ty se ptáš“) a jej vhodne umiestnené vyhrávky na priečnu flautu krásne dotvárajú atmosféru Martininých piesní.
Jan Matěj Rak, ktorý obsluhuje gitaru a tiež pomáha Martine aj so spevom a aranžmánmi skladieb, dostal dokonca priestor aj sólo vo vlastných blokoch, kde odprezentoval najskôr dve vlastné skladby v „plíhalovskom“ štýle a v druhom bloku to boli tri gitarové skladby od Jaroslava Ježka, kde naplno predviedol svoje gitarové umenie. Ako sám podotkol, nie len preto, že Jaroslav Ježek je jeho obľúbenec, ale aj ako pripomienku tohtoročného stého výročia jeho narodenia. Skladby odohral v pôvodnom znení tak, ako boli pred približne 70timi rokmi napísané. (Mimochodom, Jana možno poznáte ako syna gitarového virtuóza Štěpána Raka alebo tiež z účinkovania v kapelách NATALIKA, Chesed či duo MARION.) Piesne ktoré Martina Trchová s priateľmi na koncerte odohrala neboli čisto folkové, dalo sa v nich nájsť mnoho iných štýlov, od šanzónu cez latino (napríklad v piesni „Malá samba o srdci“) až do jazzu, ktorému dopomohol práve Jan Matěj Rak. Úvodnou skladbou koncertu bola pieseň „Odnikud Nikam“, nasledovali ďalšie, medzi nimi aj titulná skladba debutového albumu „Čerstvě natřeno“, či tiež nádherné „Zrnko písku v hodinách“. Zaujímavým bolo akustické prevedenie skladby „Tamtamy“, ktorú môžete poznať z CD albumu v rockovejšej podobe. Pieseň „Křížem krážem“ pripomínala valčíkovým rytmom a atmosférou práve známu Radúzu či dokonca piesne Jarka Nohavicu. Skvele v nej vynikla aj spomínaná Karolínina priečna flauta. Milým spestrením bola pieseň pôvodne určená na detské CD o zvieratkách, s názvom „Bakterie Božena“. V skladbe „Kdo za to múže“ sa prejavilo Martinine štúdium češtiny na Pedagogickej fakulte, keďže ako sama uviedla, v nej použila takmer všetky gramatické vzory. (Mimochodom, Martina má ešte len 23 rokov a okrem štúdia češtiny sa aktívne venuje aj výtvarnému umeniu). Ťažko sa mi píše o tomto koncerte, pretože moje slová nedokážu vystihnúť energiu a atmosféru akú ste mali možnosť zažiť priamo na mieste. Jednoducho nádherné piesne prezentované s obrovským citom a energiou zároveň, a veľmi príjemný a skromný prejav všetkých troch hudobníkov na mňa zapôsobili možno viac ako som čakala. Aj na záver tejto časti večera nás ešte čakalo prekvapenie, v podobe zopakovania piesne, „Od nikud nikam“, ktorú tentokrát v doprovode Martininej gitary zaspievala Lu z dua Oli&Lu. Úplne poslednou bodkou bola skladba s názvom „Poslední píseň“.
Touto cestou by som sa ešte raz rada poďakovala za nádherný zážitok všetkým účinkujúcim, ale aj divákom, ktorí svojou účasťou podporili tento koncert a vytvorili skvelú komornú divácku kulisu. Na záver ešte špeciálne ďakujem tým, ktorí vyplnili anketové lístky a potešili ma svojimi odpoveďami (určite z nich budem čerpať aj do budúcnosti a budem sa snažiť podporovať podobné koncerty aj naďalej). Všetci, ktorí odovzdali anketový lístok, získavajú voľný vstup na najbližší česko-slovenský dvojkoncert, skupín Hrdza a Terne Čhave, ktorý sa na rovnakom mieste uskutoční v sobotu 16.12. Viem, že to bude opäť „skvělá podívaná“, hoci v dynamickejšom a tanečnejšom duchu. Verím, že sa prídete pozrieť aj Vy. Tieto kapely určite tiež treba vidieť a zažiť na vlastnej koži, preto ak nechcete o takýchto koncertoch len čítať ako to robíte teraz, príďte sa pozrieť osobne. Budem sa na vás tešiť.